Pýtať sa, je niekedy nebezpečná avšak potrebná vlastnosť...

Autor: Peter Teličák | 14.5.2010 o 10:37 | (upravené 15.5.2010 o 18:45) Karma článku: 6,18 | Prečítané:  1242x

Nie vždy je správne mlčať a to hlavne tam, kde namiesto očakávaného osohu prináša táto činnosť skôr pravý opak, ktorý z dlhodobého hľadiska môže uškodiť tým, ktorí sa z objektívnych dôvodov brániť nemôžu. Pýtať sa, je v danej situácii jedna z možností, prostredníctvom ktorej by sme mohli vniesť trocha svetla do už aj tak často zdeformovanej reality, ktorá nám namiesto prívetivého a koketného prijatia ponúka skôr svoju chladnú a nehostinnú tvár do ktorej nie je vždy príjemné sa zadívať...

Úprimné a zodpovedné pýtanie sa - bez prímesy lacného cynizmu, sa tak stáva dôležitou súčasťou nášho osobnostného rastu, prostredníctvom ktorého sa staviame do reality a odhaľujeme tak rôzne predsudky berúce na seba masku reality - masku, ktorá je synonymom neúprimnosti zamedzujúcim slobodnému a plnohodnotnému rozvoju človeka.

Pýtať sa je jedna zo základných ľudských vlastností,  ktorá robí človeka človekom. Pýtame sa po zmysle svojho života, po zmysle celého univerza. Bolo by čudné a opovážlivé ak by sme túto pre život potrebnú vlastnosť nechali odstrčenú bokom a vrhali sa túžobne po niečom na čo sa pýtať netreba - to čo je hneď „jasné, stráviteľné a nás v prvom rade uspokojujúce".

Takéto snahy, u ktorých absentuje ľudská aktivita v podobe pýtania sa - bola, je a bude odmeňovaná tými,  ktorí skôr ako túto aktivitu - preferujú skôr slepé a nereflektované pritakávanie svojej vlastnej „realite" nesúcej znaky nepremýšľajúcich. Nielen naša osobná skúsenosť, ale aj samotné dejiny nám poukazujú, že s niečím podobným sa naše univerzum stretlo už nespočetne mnoho krát. Človek, ktorý sa učí využívať svoje vlastné chyby vo svoj vlastný prospech sa z tejto zásadnej chyby zdá sa ešte poriadne nepoučil.

Pýtame sa, avšak namiesto toho, aby sme boli zasypávaní „legitímnymi a vše obsiahlymi odpoveďami", sme stavaní skôr do situácií,  kde je potrebné sa zaodiať trpezlivosťou, ktorá bude musieť prejsť ohňom skúšky a tak čeliť pokušeniu kapitulovať. Nič nám v danej chvíli nepomôže („okrem" zovšadiaľ sa tisnúcich lacných a  dostupných opiátoch v rôznych gýčovo ladených prevedeniach) ako naša trpezlivosť. Táto trpezlivosť, spolu s tými, ktorí sú nášmu srdcu blízki je často jediným a možným mostom umožňujúcim nám preklenúť priepastné situácie nás nadmieru zaťažujúce. Každý, ktorý prechádzal podobnými - človeka uvádzajúceho do reality skúsenosťami, vie dobre, že žiadne akokoľvek „zbožné" floskule žiaľbohu nepomôžu. Pomoc, ak v danej chvíli je možné hovoriť o pomoci, sa nachádza pod povrchom týchto lacných a človeka často urážajúcich tvrdení. Avšak k jej dosiahnutiu je potrebné vynaloženie nemalého úsilia, ktoré nemá nič spoločné s úsilím emanujúcim zo seba povrchné nič nedávajúce frázy.

To čo sa nám môže na prvý pohľad zdať úsmevné (floskule a nereflektované frázy) a v ďalšom kroku  javiace sa ako stupídne až nebezpečné je zistenie, že sme obklopení okrem úprimne hľadajúcich a zmýšľajúcich aj persónami, ktoré nám namiesto adekvátnej pomoci ponúkajú len tú svoju pomoc v podobe „receptu" - ktorý okrem toho, že často ide proti tomu čo samotný život človeka v skutočnosti potrebuje, je len niečím čo sa pri dobrom priblížení a následnej analýze javí ako niečo nereálne a nekompatibilné s tým čo sami vo svojom vnútri vnímame ako podstatné a pre náš osobný rast potrebné.

Nechať sa ovplyvňovať tzv. lacnými receptami z „výpredaja", ktoré nám ponúkajú „rýchlu a bezbolestnú" pomoc prostredníctvom opiátov vo forme ľahko stráviteľných avšak vysoko návykových látok -  v podobe istôt či už ekonomických alebo ešte horšie - kvázi „duchovných" hodnôt, v konečnej miere pre nás znamená rast, ale opačným smerom - o čom však takto delegovaní „liečitelia" radšej zo zištných dôvodov mlčia. Odmietnuť a nepritakať takto ponúkanej „pomoci" je nesmierne dôležité, a to kvôli nám samotným, pretože neuspokojiť sa s niečím povrchným a „hneď jasným" - i keď často  na povrchu príjemným a príťažlivým, nás v konečnej miere chráni od vlastnej degenerácie znemožňujúcej plnohodnotný život. Na strane druhej, úprimné a zodpovedné hľadanie podstatných vecí v živote je potrebné ak nie nutné k zachovaniu si svojho vnútorného bohatstva a celistvosti.

Pýtať sa, v takto načrtnutých societach po podstatných veciach súvisiacich s  naším živom je často jediná i keď nedocenená aktivita, ktorá nás síce v spoločenskom živote neposunie dopredu tak „rýchlo a kvalitne" ako si to často  nereálne predstavujeme, avšak nám môže napomôcť - zachovať si tvár za ktorú sa nemusíme hanbiť -  a hlavne sami pred sebou.

Nedávno som mal možnosť zoznámiť sa s dielom R. Dilonga: Zakliata mladosť.  Ak sa pozorne začítame zistíme, že Dilong nemal jednoduchý život avšak aj napriek všetkým príkoriam, ktoré ho v živote postihli sa ukazuje ako človek milujúci život, človeka a Toho, ktorý ho presahuje - aj napriek nemilej skúsenosti s univerzom. Veď predsa ako väčšina úprimne hľadajúcich ľudí bol aj Dilong nepríjemne konfrontovaný s realitou, ktorá mu mala byť domovom - priestorom prijatia, opak bol však často pravdou. Autor píše:

„Ja som úprimný, ach, koľko je malých úprimností, pre ktoré by sme dali i cenu toho, že žijeme, len keby sme mohli nikdy nepoznať ľudí s maskou. Ešte sa mi nepodarilo rozriediť život svoj, lebo som to nikdy nechcel. Toto by ste mi mali neodpustiť? Lebo keď si postavím predpoklad: všetko som mohol brať sto ráz tak povrchne, že by som nebol mal v sebe nič bytostné a tak nedbalo som mohol žiť, že by som sa do smrti nevyrovnal so životom, aj vtedy by ste povedali, že tu žil človek, ktorý mal na duši veľkú vrstvu prachu, ale ja by som možno dostal poslednú milosť pomodliť sa: odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom. .."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek.

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?