Syndróm „Guru“ – negatíva samozvaných vodcov.

Autor: Peter Teličák | 27.11.2009 o 15:43 | Karma článku: 7,04 | Prečítané:  1643x

„Guru" je poväčšine jednotlivec oplývajúci mocou - viesť, spravovať a riadiť život jemu zverených (p)oddaných. Negatíva daného statusu sa môžu premietnuť do foriem, ktoré namiesto povznesenia, môžu človeka priviesť do slepej uličky, kde namiesto naplnenia prianí a túžob - ktoré s nádejou vkladal do rúk svojho „záchrancu", dôjde poväčšine k bolestnému pre život však potrebnému vytriezveniu.

Zneužívanie slobody bujnie vo veľkej miere hlavne v societach, kde absentuje úprimná snaha kriticky sa pýtať a pozerať na veci sa dejúce okolo seba, v blízkom či vzdialenom okolí - počnúc jednotlivcom a končiac masou ženúcou sa za svojím „guruom" (v rôznych podobách), ktorý ako je to známe z dejín je často persóna majúca „úmysel" prinášať „spásu", ktorú takto zmanipulovaná a žiaľbohu aj nereflektujúca masa „potrebuje". Čo je však synonymom takto poňatej spásy je viac menej jej pravý opak - otroctvo mýliaceho sa človeka.

Človek je - už vo svojej podstate bytosťou hľadajúcou a pýtajúcou sa, ako náhle však začne potláčať túto svoju pre život potrebnú vlastnosť prostredníctvom ktorej sa pýta a zodpovedne hľadá odpovede na podstatné otázky života (na ktoré mu nebude z objektívnych dôvodov zodpovedané formou receptu - čoby návodu na šťastný a úspešný život) - je už na krok k nešťastiu zvaného - (vnútorná a vonkajšia) totalita.

„Ťažko sa žije sloboda", kde je človek odkázaný na svoje slobodné rozhodnutia sa - a tak radšej ako niesť zodpovednosť za svoje konanie začne hľadať svojho „záchrancu", ktorý by mal oplývať „darom" ponúkať v čo „najlepšej, najjednoduchšej a najbezbolestnejšej " forme naplnenie potrieb umožňujúcich „easy" a „funny" život. 

Nie žeby nám ponúkala fyzika riešenie takto poňatého „problému", vždy mi však príde na myseľ - pri nie vždy kóšer prianiach a túžbach jednotlivcov a más, zákon zachovania energie, ktorý môžeme v prenesenom slova zmysle aplikovať na spomínanú snahu po jednoduchom a bezbolestnom naplnení - kde, nie všetko sa deje tak nezištne, hladko a bez strát na strane tých, ktorí majú túžbu po zdarnom a nič nestojacom naplnení.

Obdobie totality je jedným z takýchto svedectiev (ktorého dvadsiate výročie pádu si pripomíname), kedy človek zaslepený - ženúc sa za svojimi nenaplnenými túžbami, [...] sa nechal ovládať mašinériou neslobody a násilia, ktorá mu namiesto rozvoja, umožnila len skoré vytriezvenie z ružového sna idolatrie poznačenej ilúziou lepších zajtrajškov.

Nie len komunizmus a rôzne diktatúry sú nositeľmi takýchto deviantných foriem správania sa. V dobe slobody sa nám ponúkajú rôzni guruovia (indivíduá vyznačujúce sa (ne)zištnými ambíciami „vodcovstva") - nositelia tzv. „spásy". Moderní guruovia -„vodcovia", nám rastú ako huby po daždi nie len v politickom a spoločenskom živote.

Človek popri tom, že je bytosť mysliaca je aj hlboko náboženská a to si uvedomujú aj samozvaní „duchovní vodcovia", ktorí najlepšie „vedia" ako túto vlastnosť človeka (nachádzajúceho sa často v ťažkých životných situáciách) (ne)zištne využiť - napomáhajú si pri tom viac menej praktikami hraničiacimi s normou nenormality.

Človek hľadajúci a pýtajúci sa po skutočnostiach ho presahujúcich je tak vystavený samozvaným „spasiteľom", ktorí ponúkajú svoje riešenia (poznačené vo veľkej miere nereflexiou a fanatizmom v „príťažlivej podobe") a zbožie na svetovom trhovisku „istôt". To čo je však ponúkané, neslúži k pozdvihnutiu človeka, ale k jeho nerozvinutiu sa v slobodnú a plnohodnotnú bytosť. Takto zmanipulovaný človek má problém sa následne presadiť v bežnom živote, pretože je ovládaný svojím vodcom, ktorý od neho očakáva oddanosť v podobe podrobenia sa jeho autorite.

Tento svet mal a má možnosť spoznávať hlbokých a človeka povznášajúcich ĽUDÍ - ktorí mali a majú vždy čo človeku povedať - chvalabohu za nich, bez nich by tento svet ostal sivým a chladných priestorom postrádajúcim základnú vlastnosť, ktorú každý z nás potrebuje - ĽUDSKOSŤ; avšak kvôli tomu, že svoje kvality neprezentovali prostredníctvom rýchlych a úchvatných riešení , [...] ostali poväčšine v úzadí a z miesta, ktoré je na „okraji" napomáhali všestrannému rozvoju človeka na rovine spoločenskej, osobnej a duchovnej. Na strane druhej, boli a sú aj tí skôr prázdno-úsmevní jedinci, ktorí namiesto pravých a život rozvíjajúcich hodnôt ponúkajú, tie svoje stavajúce na rýchlych riešeniach životných problémov, prostredníctvom úsmevných a veľakrát nebezpečných foriem.

Čo je však často pod korpetom takto podávaných „hodnôt" je len poväčšine narcizmus, gýč a nezodpovednosť figúrok zvaných „duchovní vodcovia" - zneužívajúcich často hrubo a neľudsky dôveru a nádej svojich (zmanipulovaných masovou sugesciou pracujúcou s emóciami, [...]) (p)oddaných. Takéto správanie hraničí so sektárskym spôsobom správania sa, ktoré nemá nič spoločné s ľudským naplnením, nie to ešte duchovným. Namiesto „easy" a funny" je následne skloňované slovné spojenie „difficult" a „dire".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

BRATISLAVA

Nivy zatvoria. Pozrite si, kde vystúpite v Bratislave z autobusu

Novú stanicu chcú postaviť do troch rokov.

SVET

Zomrela dedička L'Oréalu, najbohatšia žena sveta

Zásluhy Liliane Bettencourtovej sa ocitli v tieni afér.


Už ste čítali?