Transcendentno v živote L. Wittgensteina.

Autor: Peter Teličák | 20.2.2009 o 16:54 | (upravené 2.11.2010 o 22:08) Karma článku: 5,23 | Prečítané:  1684x

L.Wittgenstein je jeden z najväčších filozofov vôbec - ktorí žili v 20. storočí. Svojimi myšlienkami podnietil mnohých k uvažovaniu nad problémom hovorenia o svete (o tom čo nás obklopuje a s čím sme každodenne  konfrontovaní), do ktorého sme zasadení a svete, ktorý nás presahuje - svet, ktorý možno s ťažkosťou (nemožnosťou) popísať pomocou empirických viet - vychádzajúcich z diskurzu modernej vedy. Reflexia jeho najznámejšieho diela Traktátu logicko - filozofického viedla (a vedie) mnohých k tvrdeniu, že Wittgenstein sa stavia proti realite nás presahujúcej, proti transcendentnu (náboženskej skúsenosti). Je tomu naozaj tak..?

L.Wittgenstein v posledných vetách svojho Traktátu píše: „Čo sa vlastne dá povedať, dá sa povedať jasne (a to jedine pomocou viet prírodovedy - jazyka vedy); a o čom nemožno hovoriť, o tom treba mlčať".(7) Tieto myšlienky zneli a znejú aj v súčasnosti priaznivcom logického pozitivizmu veľmi lichotivo. Veď na prvý pohľad sa zdá, že sa Wittgenstein dôvtipne vysporiadal nie len s metafyzikou či etikou (filozofiou existencie, [...]), ale aj s teológiou - teda v konečnom dôsledku s transcendentnom, ktoré nie sme schopní „uchopiť" jazykom modernej vedy. V myšlienkach Traktátu vidia mnohí dôležitý krok k tomu, aby ľudstvo - ako to predpovedal A. Comte (vo svojom diele Kurz pozitívnej filozofie - Zákon troch štádií), dosiahlo po dlhom vývoji pozitívne štádium („vedecké štádium"). V tomto bode nadväzuje na Wittgensteina Viedenský krúžok, ktorý dospieva k presvedčeniu, že filozofia budúcnosti by mala mať „jedinú úlohu" spočívajúcu vo „vyjasňovaní" viet prírodovedy.  Na základe tohto tvrdenia novopozitivizmu by vety metafyziky (etiky, filozofie existencie, [...]) a teológie boli pokladané za „nezmyslené" - pretože sa nedajú uchopiť pomocou jazyka modernej vedy.

V tomto predčasnom nadšení novopozitivizmu však môžeme vidieť „háčik"!

Wittgensteina totiž nemožno považovať za mysliteľa, ktorý by sa pomocou vyjasňovania významu a zdôrazňovaniu vedeckého prístupu pokúšal prekonať to čo je transcendentné (náboženské). Na rozdiel od novopozitivistov sa nezrieka túžby po transcendentne. Táto túžba sa u neho konkrétne prejavila v období prvej svetovej vojny, keď ako mladý dobrovoľník vstúpil na ruský front, kde mal možnosť vnímať utrpenie a z neho často plynúcu nezmyselnosť života.

Wittgenstein si živo uvedomoval vedomie smrti a utrpenie človeka, do svojho denníka si raz zapísal: „Som nútený robiť veľa nezvyklého. Potrebujem veľkú silu, aby som to vydržal. Časom som blízko zúfalstva, už viac ako týždeň som nepracoval! Vôbec nemám čas! Bože! No to je predsa prirodzené, pretože keď budem mŕtvy, tiež nebudem mať čas na prácu. Teraz inšpekcia. Moja duša sa scvrkáva. Bože, osvieť ma! Bože, osvieť ma! Bože, osvieť moju dušu". Prostredníctvom jeho tajného denníka môžeme naraziť na úvahy, ktoré ho posúvajú k hlbšiemu uvažovaniu nad transcendentnom (ktoré má náboženský a metafyzický charakter).

Úloha filozofie podľa Wittgensteina spočíva v ohraničení mysliteľného, a tým i nemysliteľného - toho čo nás presahuje a čo sa nedá uchopiť pomocou slov vychádzajúcich zo skúsenosti. Filozofia má: „Naznačiť nevypovedateľné tým, že jasne predstaví vypovedateľné". (4.115) Teda úlohou filozofie je vymedziť to čo je jasne mysliteľné. Avšak týmto vymedzením sa neruší oblasť transcendentného. Stanovením hraníc mysliteľného sa nám ukáže to čo možno myslieť nemožno. Neznamená to však, že možnosť nevypovedania transcendentného popiera jeho existenciu.

Veda je potrebná k napredovaniu ľudstva avšak: „Cítime, že i keby boli všetky možné vedecké otázky zodpovedané, našich životných problémov by sa to ani nedotklo."(6.52) Veda teda nemôže (aj pri jej veľkom a potrebnom úsilí) vyriešiť podstatné problémy a otázky nášho života (stanoviť jeho zmysel, [...]), na ktoré sa práve pokúšajú dávať odpoveď metafyzika, filozofia existencie a teológia [...]. Wittgensteina „vábili" práve tieto otázky, ktoré v podstatnej miere zamestnávali jeho život. Prostredníctvom jeho tajného denníka, ktorý je nabitý existenčnými otázkami môžeme usúdiť, že problémy riešené v Traktáte mu neodpovedali na otázky, ktoré vyvierali z hĺbky jeho existencie.

 

Literatúra: Wittgensteinove denníky z rokov 1914 - 1916, Traktát logicko - filozofický, P.Sousedík: Je raný Wittgenstein odpôrcem metafyziky a teologie?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.


Už ste čítali?