Pokus o nemožné....

Autor: Peter Teličák | 18.1.2009 o 20:33 | (upravené 13.7.2010 o 18:34) Karma článku: 5,03 | Prečítané:  980x

Dvaja väzni v susedných celách spolu komunikujú klepaním na stenu. Stena ich navzájom oddeľuje, avšak je tým (jediným možným) čo im zároveň dovoľuje medzi sebou komunikovať. Podobne to často platí  pre nás a Boha – každé oddelenie môže byť zároveň spojením – zapísala si vo svojej autobiografii francúzka mysliteľka, mnohými nazývaná ako nepokrstená katolíčka – Simon Weil.

 

Môžeme sa zamyslieť či to často neplatí aj o našich ranách, o tých ranách, ktoré nachádzame sami vo svojom živote a srdci, o ranách ľudí, s ktorými sa stretávame, i o tých ranách od ktorých svoj pohľad radšej odvraciame.

Každá z týchto rán, ukrýva v sebe možnosť oddelenia, ale aj spojenia vo vzťahu k našim blížnym a Bohu. Tými ranami môžu byť - neprijatie okolia, hriech [..., ...].

Skúsenosť zranenia je niečím čo často otriasa naším zmyslom po plnohodnotnom živote, čo sa často javí ako nezmyselné a nepochopiteľné, avšak na druhej strane sa nám takáto skúsenosť môže stať cestou k hlbšiemu pochopeniu tohto zmyslu - teda (zdanlivé) oddelenie zapríčinené zranením nás môže ešte užšie spojiť (prostredníctvom prehĺbenia) s tými od ktorých sme oddelení.

Zranenia sa pre nás môžu stať tou tajomnou stenou - ktorá nás síce delí od človeka a Boha, avšak prostredníctvom ktorej je nám umožnené komunikovať s tými, od ktorých sme takto oddelení, podobne ako dvaja väzni v spomínanej myšlienke Simon Weil, pre ktorých sa stena stala jediným možným spôsobom komunikácie.

Tým dôležitým komunikačným nástrojom je modlitba. Prostredníctvom nej sa učíme púšťať zo svojich rúk to čo zmeniť nedokážeme, učíme sa rozoznávať pokorne a reálne svoje schopnosti a zároveň sa oslobodzovať od vlastnej všemohúcnosti od preceňovania a márneho preťažovania svojich vlastných síl.

Namiesto fantazijného letu do nebies nás modlitba učí žiť tu na zemi a pripravovať sa na stretnutie s Bohom (aj vo svojich blížnych). Podobne ako bola skúsenosť učeníkov v deň Nanebovstúpenia, kedy ich nebeský hlas napomenul: „Mužovia Galilejskí, čo tu stojíte a hľadíte do neba?“ (Sk 1,11). Ten istý hlas nás učí pevne stáť na zemi, učí nás, že zem na ktorej stojíme je zem svätá (Ex 3,5).

Prostredníctvom modlitby si uvedomujeme, že tento svet je oným poľom, v ktorom je ukrytý Boží poklad. „Pole je tento svet“, (Mt 13,38) hovorí Ježiš svojim učeníkom, keď im vysvetľuje podobenstvo o rozsievačovi. Pole, na ktorom On neustále pracuje a kam posiela neustále pracovať aj nás je aj naše srdce, náš život zasadený do tohto sveta.

V modlitbe a meditácii sa život – tento rýchlo bežiaci prúd zážitkov mení na skúsenosť, poletujúce útržky slov sa menia v zmysluplný text, príliš horúce železo našich pocitov či životných spálení je prekované na nákove Písma.

Modlitba a meditácia sa takto stávajú Božou dielňou, v ktorej sa utvárajú naše základné rozhodnutia, v ktorých po opadnutí prchavej peny pocitov dozrieva vôľa odpovedať Bohu - nie ako Adam ukrytý v kroví výhovoriek, ale odvážne - tvárou v tvár (aj prostredníctvom steny zranení, ktorá nás od neho môže oddeľovať).

 

(Podľa T. Halík: Dotkni se ran, S. Weil: Duchovná autobiografia)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek.

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?