Láska je to podstatné v živote človeka - V.E. Frankl.

Autor: Peter Teličák | 7.12.2008 o 16:23 | Karma článku: 6,97 | Prečítané:  2610x

Láska je to posledné a najvyššie k čomu sa človek môže vzopnúť - V.E. Frankl. Najhlbšia potreba človeka je potreba milovať. Tým, že sme milovaný a milujeme, sa z nás vytráca strach pred izoláciou a opustenosťou. Láska sa stáva takto aktívnou a utvárajúcou silou v človeku, silou, ktorá preráža bariéry, ktoré delia človeka od ostatných a v neposlednom rade ho zjednocuje s inými. Láska takto prelamuje pocit izolácie a odlúčenosti - človek pritom ostáva sám sebou a zachováva si svoju celistvosť. Budovanie lásky je však nemožné bez schopnosti milovať, bez skutočnej pokory a obdivu toho druhého....

Láska je konštitutívnym (utvárajúcim) prvkom našej osobnosti. V.E. Frankl vidí v láske najhodnotnejší ľudský zážitok. Lásku takto môžeme chápať ako vzťah medzi vzájomne si oddanými milencami, môže to byť blízkosť medzi priateľmi (ktorá trvá roky), je to aj láska, ktorú cítia rodičia k svojim deťom, alebo duchovná láska – oddaná služba druhým.

Jedine prostredníctvom lásky si dokážeme v plnosti uvedomiť vnútorné JA toho druhého, dovtedy toho druhého nepoznáme (len zdanlivo - neúplne), možno len ako súhrn svojich nie moc hodnoverných empirických skúseností, ktoré sú poväčšine taktiež ovplyvnené našou podvedomou schopnosťou projekcie (pripisovaní našich vlastností - pozitívnych alebo negatívnych, tomu druhému) – takáto cesta spoznávania toho druhého je však nie moc poctivá a neukazuje nám pravý obraz nášho blížneho.

V láske je vnímaný milovaný človek vo svojej podstate ako bytosť, ktorá je svojou existenciou neopakovateľne tu a svojím spôsobom existencie je jedinečná, je vnímaná ako TY (môj proťajšok - milujúca osoba) a je takto prijímaná od iného JA – taká je definícia lásky V.E. Frankla (odporúčam však prečítať dielo židovského mysliteľa Martina Bubera: JA a TY, k širšiemu prehĺbeniu danej témy – týmto svojim mysticko – filozofickým dielom prináša zaujímavý pohľad na to aké by mal mať ideálne vlastnosti vzťah).

Milujúci človek vo svojej zameranosti na TY (svoj proťajšok - človeka ktorého miluje, [...]) zakúša vnútorné obohatenie, ktoré vychádza za toto TY – celý svet sa pre neho stáva širším a hlbším. Takáto láska nerobí človeka slepým, ba priam naopak mimoriadne zvyšuje jeho vnímavosť a pozornosť na potreby blížneho.

V.E. Frankl (v knihe A predsa povedať životu áno) píše, že počas ťažkých chvíľ v koncentračnom tábore premýšľal o vzťahu k svojej žene (ktorá neprežila hrôzy šoa, Frankl však o tom v danej chvíli nevedel, nakoľko boli od seba v lágri odlúčení) - vtedy si prvý krát uvedomil vo svojom živote, že láska je to posledné a najvyššie k čomu sa človek môže tu na zemi vzopnúť. Táto skúsenosť V.E. Frankla viedla k názoru, že láska sa zďaleka neviaže iba s telesnou existenciou človeka.

Popri množstve informácií o láske, ktoré sú v súčasnosti prezentované, môže byť pre nás Franklov pohľad vo veľa aspektoch nášho osobného života obohacujúcim. Frankl dosť vážne upozorňuje, že láska nespočíva v tom, keď jedinec len a len pudovo vzplanie k niekomu, kto sa dá nahradiť iným - k tomu, ktorý má podobné vlastnosti. Práve naopak, láska začína tam, kde nejde v prvom rade o vlastnosti, ale kde ide o ich nositeľa. Často sa stáva, že láska sa chápe ako prenosná vlastnosť, avšak láska prenosná nie je. Milovanú osobu nie je možné nahradiť inou s podobnými vlastnosťami tej predchádzajúcej. V láske nie je osoba anonymná (s takýmto chápaním pojmu lásky sa môžeme často stretnúť v povrchnom až „animálnom chápaní lásky“).

Áno, láska potrebuje pudovosťpudovosť je predsa prostriedkom jej vyjadrenia. Nie je však pravdivé tvrdenie - ktoré sa často neuvážene prezentuje, že sa pudovosť v kvalitnom vzťahu bez lásky zaobíde. Láska je pre pudovosť vo vzťahu podmienkou. Ak sa dá prednosť pudu pred láskou, následne takto hodnotovo orientovaný jedinec koná len za cieľom uspokojenia vlastnej slasti – potláča sa láska a pudu sa prenecháva možnosť „ukojiť“ svoju túžbu po slasti. Takéto ponímanie pohlavného života - iba ako prostriedku využitia toho druhého, vzťah v konečnej dôsledku znehodnocuje a ničí. Pudovosť a následné sexuálne omámenie často pomáha takto „založenému“ človeku kompenzovať svoje sklamania v láske, živote (porovnaj spôsob vnímania pohlavného života napríklad u Schopenhauera, [...] ). Ak sa požiadavka zmyslu takto prežívaného života nenapĺňa, tým viac sa prostriedkom „naplnenia“ stáva práve pudové – sexuálne uspokojenie.

Milovať, znamená druhého nie len pochopiť, ale ho aj prijať. Výstižne to vyjadril Dostojevskij v románe Braria Karamazovci – milovať niekoho znamená nielen vidieť to čím ten druhý je, ale aj to, čím by ten druhý mohol byť. Takto ponímaná láska nezaslepuje (zaslepuje len zamilovanosť). Následne láska dovoľuje vidieť veci reálne a predvídavo. Umožňuje vzájomný rast takto si oddaných ľudí - tým sa takto žitý vzťah prehlbuje a skvalitňuje.

 

Spracované podľa: P. Tavel: POJEM LÁSKY V SÚČASNEJ PSYCHOLÓGII; V.E.Frankl: A PŘESTO ŘÍCI ŽIVOTU ANO; M. Buber: JA A TY


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek.

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?